ARCH o architektúre a inej kultúre "Dom Srom"

04.04.2016 Zdroj: ARCH 2016


Dom Strom Do Vrakune sa nechodí len tak......

Dom Strom
Do Vrakune sa nechodí len tak. Nie sú tu Eurovey, Auparky,
McDonaldy ani hipsterské podniky s ponukou raw špecialít,
poschodových burgrov a levanduľovej limonády. Viac-menej
žiadne kultúrne ani výletné ciele, snáď okrem Malého Dunaja.
No aj návšteva jeho brehov si žiada vyššiu úroveň tolerancie
alebo silnú spomienkovú väzbu. Vrakuňa neponúka prestíž vychytenej
adresy. No azda preto je dnes jednou z častí Bratislavy,
ktoré si uchovávajú pôvodnú rýdzosť. Nie je snovou ilúziou,
ako by toto mesto malo vyzerať. Je to ozajstná Bratislava, trocha
drsná, pozliepaná, ošúchaná, malomestská a húževnatá ako
pouličný bastard. Bizarné panoptikum vyskladané z panelových
sídlisk, nemilovaných, no donekonečna využívaných reliktov socialistickej
občianskej vybavenosti, starých i nových rodinných
domov, zaprášenej zelene, bujnejúcich podnikateľských objektov
a rôznorodých developerských aktivít. No ako vyplýva zo
štatistík predaných nových bytov, Vrakuňa je v kurze. Obľúbenosť
nepochybne tkvie v relatívne priaznivých cenách nehnuteľností,
iné kvality sa tu hľadajú ťažšie. No tvrdenie, že developerský
boom pácha iba škody a ničí historickú kontinuitu, je skôr
klišé, než pravidlo. Sú lokality, ktoré hodnotu a predovšetkým
jednoznačnú identitu získali až novou výstavbou. A práve modelovanie
identity môže byť jadrom úvah o bytovom dome Strom.
Strom je konvenčnou murovanou stavbou. Stavebno-technologicky
nič mimoriadne, žiadne inovácie ani prehnané ekologické
ambície. A ani začiatok tohto projektu nie je prísľubom
niečoho dôležitejšieho, než je obchodný úspech a slušne odvedená
práca, aká by mala byť samozrejmosťou. Developersko-
-projekčná kancelária VI Group, ktorú vlastnia a vedú bratia – architekti
Richard a Juraj Duškovci –, kúpila parcelu aj s hotovým
projektom. Kým pôvodný vlastník podľa všetkého odvahu na
výstavbu nenašiel, VI Group predvídavo zhodnotila potenciál
husto zarasteného pozemku, ktorý na prvý pohľad nevykazoval
parametre vhodné na bývanie s dobrou trhovou odozvou. Parcela
má totiž tvar výbežku, ktorý z dvoch strán obtekajú cesty – Podunajská
a Hradská. Hlavný výhľad smeruje k známemu veľkému vrakunskému „kruháču“ a ten nikdy nespí. Rušné, nehostinné
miesto na križovatke s asi jedinou poľahčujúcou okolnosťou –
za cestou tečie Malý Dunaj a za ním sa črtá záhradkárska zeleň
a stromoradia miestneho cintorína. Pragmatické uvažovanie
investorov a architektov v jednom priviedlo k často problematizovanému,
no legitímnemu kroku – k zmene stavby pred
dokončením. V projekte Stromu teda použili základné situačné
rámce pôvodného zámeru, no priniesli úplne odlišné riešenie
bývania a najmä vizuálny moment, ktorý nakoniec priaznivo
inscenuje omnoho širšie územie, než je jeho bezprostredné
okolie.
Architektúra, ktorou obytný dom obdarila trojčlenná zostava
autorov Duška-Duška-Obertová, patrí k obľúbeným metódam
generácie 30-40, ktorá už natoľko nesvätí striktný modernistický
úzus. Dispozície a skladba bytov, hoci takmer všetky sú dvojizbové,
sú veľmi rôznorodé a nebazírujú na ideálnej učebnicovej
typológii. Dôležitá je účelnosť. Okná majú rôzne veľkosti, ktoré
sa snažia zrkadliť význam miestností či priestorov. Na prvý
pohľad sa ťažšie hľadá jednoznačný kompozičný systém. Až
by sa dalo zľahka obtrieť o pojem „parametrizmus“. Pestrosť,
jedinečnosť. Tú architekti podčiarkli pridaním ďalšej výrazovej
aj významovej vrstvy na uličných priečeliach – prvkami zábradlí.
Prestriedali červený polykarbonát a číre sklo s výraznou zelenou
kovovou konštrukciou, v ktorej už aj pri nepatrnej snahe
možno dešifrovať zelené úponky konárov či listov. Práve tu sa
pozorovateľovi uľaví pri hľadaní zdôvodnenia názvu Strom, hoci
metafor je tam viacero. Tie sa však bez „nápovedy“ asi nezaobídu
– betónové prvky osadené v šikmom zelenom záhone
v oblúku smerom do križovatky vraj majú vyjadrovať korene
a fasády dvora pokryté béžovou omietkou s vodorovnými ryhami
evokujú letokruhy. Súbor týchto detailov by v akademic-
kej debate mohol ľahko dostať nálepku „prepiata postmoderná
zhovorčivosť“ alebo trhový populizmus. Vo vrakunských
reáliách sa však architektom Stromu aj prostredníctvom tohto
„príbehu“ podarilo vytvoriť miesto s ľahko zapamätateľnou, no
pritom neobťažujúcou identitou. Strom vidno už z diaľky a sotva
si ho možno pomýliť. Terra incognita touto voľbou nadobudla
formálne jednoznačnú vizuálnu stabilitu. A aj to možno nazvať
príspevkom k toľko zdôrazňovanej trvalej udržateľnosti.
Dobrou komunikáciou architektúry Stromu smerom von,
k okoliu, to však nekončí. Priateľský a zrozumiteľný dialóg architekti
rozvinuli aj smerom ku komunite osadenstva 36 bytov,
hoci to, čo tejto súhre nahráva asi najviac, sú fakty, ktoré nevyplynuli
iba z premýšľania o architektúre, ale aj z daných územných
a svetlo-technických požiadaviek. Strom má príjemnú
veľkosť, mierku, s ktorou sa možno omnoho ľahšie stotožniť než
s bývaním vo veľkých obytných súboroch. Podlažnosť a počet
bytov tak akurát, aby nevznikali dva extrémy – totálna apatia
alebo prílišná susedská všetečnosť. Druhým sľubným rozhodnutím,
ktoré sa spája s ideálom bývania, je pocit bezpečia a ten
je v tomto prípade najmä v réžii vnútorného dvora. Všetky tri
vchody do domu a dva vstupy do bytov na prízemí sú umiestnené
práve tu, v teritóriu chránenom pred hlukom a cudzou nohou.
Vykrojenie hmoty nádvoria prinieslo aj ďalší dôležitý benefit:
väčšina bytov tým získala výhľad na široko-ďaleko najkrajšiu
scenériu – Malý Dunaj s kúskami zelene. Chýba tu azda iba
jediné – naozajstný strom. Všetky vonkajšie plochy sú spevnené
a využité na parkovanie. Čísla nepustili. No aj bez naozajstného
stromu sa tu život určite dobre zakoreňuje. Komplikáciou môže
byť iba odpoveď na otázku: Kde bývaš? Na Strome...
Polyfunkčný bytový dom Strom, Bratislava-Vrakuňa
Investor: VI GROUP, s. r. o.
Autori: Juraj Duška, Richard Duška, Barbora Obertová
Spolupráca: Lucia Adamová, Natália Rjašková, Tatiana Melišová
Projekt: jar 2013 – zima 2013, realizácia: zima 2013 – zima 2014
Plocha pozemku: 1 828 m2, úžitková plocha: 3 468 m2