Kvalitný verejný priestor doplnený zeleňou vytvára podmienky pre peší pohyb človeka, tvrdí architektka Svetlana Zimanová z developerskej spoločnosti VI Group. Jej podpis nesie aj nový projekt Verdena v bratislavskej Rači, v ktorom sú implementované viaceré udržateľné riešenia a ohľad k životnému prostrediu.
Jednou z najaktuálnejších tém súčasnej architektúry je zelený urbanizmus. O mestách sa dokonca hovorí ako o jedinom udržateľnom riešení bytovej otázky. Na akých pilieroch by podľa vás malo byť postavené moderné mestské udržateľné bývanie?
Na to, aby mal človek vzťah a úctu ku životnému prostrediu, mal by v ňom tráviť čo najviac času. Či už v prírodnom alebo urbanizovanom prostredí. Udržateľné bývanie by malo byť postavené na zmysluplnom koncepte urbanizmu a jednotlivé súbory či stavby riešené nielen ako solitéry, ale ako navzájom súvisiace a integrujúce celky, s prihliadnutím na interdisciplinárnosť v architektúre. Tiež treba brať ohľad na rôzne skupiny ľudí pohybujúce sa mestom, pričom každá má iné potreby. Pred samotným návrhom treba dobre poznať územie, sociálne skupiny a spôsob fungovania obyvateľov. V mestách a obytných štvrtiach navrhovať vzrastlú zeleň, pretože stromy sú kľúčové pre spomalenie klimatickej zmeny.
Ktoré trendy zo zahraničných krajín by mohli byť inšpiráciou aj pre Slovensko?
Akékoľvek priestory, kde nevidíte najprv rušnú cestu a autá, ale človeka a parter v príjemnej mierke, kde kvalitný verejný priestor, doplnený zeleňou vytvára podmienky pre peší pohyb človeka. Také miesta sú živé a lákajú ľudí von, vytvárajú susedské vzťahy, komunitu… Vyzývajú ľudí, aby si vážili životné prostredie. Také sú aj na Slovensku, no náš dopyt po kvalitnom verejnom priestore ešte nie je tak ďaleko, aby dokázal dať našim mestám výraznejší charakter. Pre pozitívne príklady ani netreba chodiť ďaleko, dobrým smerom sa posunula napríklad Ľubľana, ktorá by mohla byť svojou systematickou premenou vzorom pre Bratislavu. Príklad by sme si mohli brať aj zo škandinávskych krajín, kde napriek chladnejšiemu podnebiu trávia ľudia množstvo času v parkoch, prepravujú sa na bicykloch, využívajú obnoviteľné zdroje energie.. alebo husto zastavaná Barcelona, kde sú v rušnom centre takmer všetky ulice lemované alejami platanov.
Vidíte v tomto smere aj nejaké výrazné devízy, ktorými disponuje Bratislava alebo iné slovenské mestá?
Samozrejme, Bratislava a iné slovenské mestá sú pomerne malé, väčšinou kompaktné. Ľudská mierka sa zachováva ľahšie, nemáme obrovské štvrte, v ktorých by sa človek strácal. Pokiaľ sú na to podmienky, vzdialenosti sú viac menej dostupné aj inak, než motorovým vozidlom. V menších mestách je o niečo jednoduchšie robiť systematické zmeny a inovatívne riešenia, ktoré sú v konečnom dôsledku vo verejnom priestore viditeľnejšie, než v obrovských metropolách. Na Slovensku máme priestor pre revitalizáciu priestorov, ktoré už neslúžia pôvodnému účelu a využiť ich modernému mestskému bývaniu. Máme priestor pre zahusťovanie jestvujúcich štruktúr. Malé mestá so zmysluplnou hustejšou zástavbou sú energeticky menej náročné, dostupnejšie pomocou hromadnej dopravy, zaberajú menej prírodných plôch. Preto máme výhodu pre efektívne znižovanie uhlíkovej stopy.
Dôležitým aspektom každej zelenej stavby je jej poloha. Akým spôsobom preddefinovalo umiestnenie projektu Verdena v bratislavskej Rači jeho architektúru a ideu?
Verdena má veľkú výhodu, že vyrastie na pozemku v atraktívnej lokalite v bratislavskej Rači- Krasňanoch, neďaleko Peknej cesty. Pozemok je v urbanisticky vymedzenej a pokojnej lokalite. Prístupová komunikácia bude slúžiť len pre tento areál, ktorý má pomerne komorný charakter. Osempodlažná budova bude od približne 4. podlažia poskytovať výhľady na Malé Karpaty. Naše fasády sa snažíme riešiť vždy veľmi citlivo vzhľadom na prostredie. Pri Verdene sme sa inšpirovali zelenými fasádami, aké sú dnes už pomerne časté v zahraničí. Zeleň tak vytvára živý prvok, mení budovu počas striedania ročných období, vyvažuje nevyhnutné spevnené plochy naokolo.
Akým spôsobom bude implementovaná zeleň do fasády budovy? Aká bude jej hlavná úloha?
Zaujímavá je práve juhovýchodná fasáda, ktorá využíva už spomínanú zeleň. Pozdĺž celej fasády sú loggie, kde sa striedajú klasické zábradlia s kvetináčmi a konštrukciou pre popínavé rastliny. Ich druhové zloženie je navrhnuté tak, aby v každom ročnom období pôsobila rôzne a zároveň atraktívne. V kvetináčoch budú namixované stálozelené druhy prestriedané s takými, ktoré kvitnú na jar či v lete. Na jeseň bude fasáda hrať všetkými farbami.
Zeleň vytvára príjemnú klímu, v lete tieni a zvlhčuje vzduch. Fasáda sa zbytočne neprehrieva, znižuje sa prašnosť. Toto sú všetko aspekty, ktoré pozitívne vplývajú na kvalitu života, prostredie a zdravie človeka.
Aké stavebné materiály či ďalšie udržateľné riešenia a technológie ste zvolili pre projekt Verdena?
Pre podporu nulovej energetickej náročnosti sme v každom byte navrhli rekuperáciu. Zo severozápadnej strany sú všetky loggie riešené jednotným zasklením, kde vždy jedna veľká plocha je posuvná. Podľa potreby tak môžu obyvatelia regulovať svoju tepelnú pohodu a kontakt s exteriérom. Budova je kompaktný monoblok bez zbytočných energetických strát, loggie sú riešené pomocou prerušeného tepelného mosta.
VI Group má v portfóliu viaceré známe realizácie ako bratislavská Matadorka, Rendez alebo Moruše. Aká idea spája vaše projekty a v čom sú, naopak, jednotlivé stavby výnimočné?
Našou primárnou snahou je priniesť na trh variabilné bývanie v pohľadovo zaujímavej architektúre, ktorá dokáže skĺbiť technickú a estetickú kvalitu do cenovo dostupného riešenia. Navyše napríklad Matadorka je príkladom revitalizácie časti bratislavského brownfieldu. Tento projekt naštartoval rozsiahle premeny tohto upadajúceho areálu, ktorý má však vynikajúcu polohu, v blízkosti železničnej stanice a pomerne blízko do centra. V dnešnej dobe tu vznikajú ďalšie zaujímavé rezidenčné projekty a táto štvrť začína dýchať novým životom.